Súťaž CO

16.4. mne a jednej deviatačke oznámila pani učiteľka Kúdelková, že by chcela,  aby sme sa zúčastnili na súťaži v civilnej ochrane. Ešte v ten piatok sme sa stretli a povedala mi, že svoje rozhodnutie zmenila, a že na súťaž vezme mňa, môjho spolužiaka Roba Žilinského a z 8.A Martinu Čiernu a Tomáša Popelku. Povedala nám, že nás berie preto, aby sme si tento rok súťaž skúsili a na budúci rok už budeme vedieť do čoho ideme a mali sme väčšie šance na víťazstvo. Dostali sme aj papiere,  na ktorých sme mali otázky, ktoré by tam mohli byť. Na ďalší týždeň sme sa stretávali cez niektoré hodiny a trénovali sme teoretickú, ale aj praktickú časť. V stredu 25.4. sme sa stretli a spoločne sme išli na ZŠ Železničnú, kde sa súťaž konala. Prišli sme medzi prvými a tak sme mali čas si zopakovať nasádzanie masky a otázky. Nasledovalo privítanie pani riaditeľky školy, pani starostky a ostatných. Hlavný rozhodca zobral kapitánov všetkých dvanástich družstiev  a previedol ich stanovišťami. Potom si kapitáni mali zo škatule, v ktorej boli poskladané papieriky, zobrať jeden a otvoriť ho. Vnútri bolo napísané číslo, ktoré označovalo naše poradie. Naše družstvo si vytiahlo číslo 5. Družstvá boli štartované po desiatich minútach. Čakanie na štart sa zdalo ako večnosť. Tŕpli sme v nervozite a čakali, kedy nás zavolajú. Nakoniec sme sa dočkali. Na prvom stanovišti sme dostali test s dvadsiatimi otázkami. Na druhom stanovišti bola nádoba,  ktorá vyzerala ako penový hasiaci prístroj hore bola rúčka, s ktorou sme mali pumpovať a z hadice,  ktorá viedla z hasiaceho prístroja striekala voda. Touto vodou sme mali zhadzovať kužele zo stola. Kužeľov bolo päť. Nášmu tímu sa podarilo zhodiť všetky. Na treťom stanovišti sme strieľali zo vzduchovky. Štvrté stanovište bolo o prvej pomoci. Maťa Čierna mala jednému pánovi  povedať, čo by hovorila, keby volala pomoc. My traja sme zatiaľ mali ošetriť vytknutý členok. Veľmi sa nám nedarilo, ale to radšej rozoberať nebudem.  Medzi štvrtým a piatym stanovišťom sme mali prebehnúť jedno kolečko na novovybudovanej tartanovej dráhe. Na piatom stanovišti sme merali vzdialenosť na mape a vzdialenosť pomocou pera alebo palca. Šieste stanovište bolo veľmi zaujímavé a zároveň najdlhšie. Najprv sme si mali nasadiť plynové masky a prejsť cez „zamorené“ územie, čo predstavoval dym. Ďalej sme mali určiť varovný signál a vybrať veci, ktoré by sme si na seba obliekli. Kúsok ďalej sme mali na zemi položené veci, z ktorých sme mali vybrať desať, ktoré by sme si zbalili do osobnej pohotovostnej batožiny a utekali sme do cieľa. Dostali sme aj lístky na obed a tak sme ich využili a išli sme sa naobedovať. Nasledovalo  zdĺhavé čakanie na výsledky. Výsledky sme si mohli pozrieť ešte pred vyhlásením na výsledkovej tabuli. Prekvapivo naše družstvo skončilo na štvrtom mieste. Dostali sme aj malé ceny ako napríklad pero, lopta , malý batoh a podobné. Plní nadšenia, radosti a nových skúseností sme sa ale museli už vybrať naspäť do školy. Táto súťaž znamenala pre mňa niečo nové a zaujímavé, lebo som sa nikdy s takýmto typom súťaže nestretla. Aj keď ma trochu mrzí, že sme skončili štvrtí a nie tretí, som rada,  že sme sa umiestnili na tak dobrom mieste.

Katarína Machajová, 8.B

VÝSLEDKOVÁ LISTINA

TRASA PRETEKU