Na základe pozvánky pre tretiakov ŠKD na vedomostný kvíz sme sa rozhodli, že pôjdeme aj napriek tomu, že sme vôbec netušili, čo všetko musíme vedieť - téma nebola určená.
19.4. 2012 o 14,00 hod sme sa v Centre detskej tvorivosti vo Vrakuni stretli s ostatnými deťmi z ŠKD zo ZŠ Železničná a ZŠ Žitavská. Každý z nás čaká - čo to? ako to len bude? – Predstavovali sme si vyťahovanie otázok a klasických odpovedí. A viete, že to bolo úplne inak?
     Otázky pod svojimi číslami boli rozvešané na kríkoch a stromoch po celej záhrade centra. Deti dostali inštrukcie - rozdelili sa do družstiev po 5-tich, jedno družstvo dievčat, jedno chlapčenské za svoju školu. Veru nesedeli za stolom! Ich úlohou bolo hodom na hracej mape nájsť číslo otázky a bežať po záhrade a hľadať ju, prečítať a s odpoveďou sa vrátiť. Ďalším hodom sa dozvedeli číslo ďalšej otázky. Úlohou bolo čo najskôr a čo najviac odpovedať správne na otázky.
     To ste mali vidieť! Behanie detí po záhrade, hľadanie čísla svojej otázky... ako mravce v mravenisku. Za správnu odpoveď – 1 bod. A otázky? Či viete? „Povedz 3 indiánske kmene. Viete, ako sa povie po maďarsky Dobrý deň? Koľko má deň minút? Gigantické stavby v Afrike? Bylina na Š ...“ a ešte veľa, veľa milých a zaujímavých a veru i ťažkých otázok.
     Túžba vyhrať a bojové srdcia našich chlapcov a dievčat , ich stále poháňali za ďalšími otázkami, aj keď už nevládali. Zadychčaní s červenými lícami hru dokončili. A výsledok? Na ten sme už veľmi čakali, veď krásne ceny na stole ležali ?. Nik z nás dlho nevedel, ani trochu netušil, kto z nás šťastným stane sa víťazom. Aká to radosť nastala. A viete prečo? Dievčatá naše vyhrali a chlapci trochu smutní zostali, lebo tretie miesto sa im máli. No keď sa spojili ich body spolu, radosť a potešenie na všetkých tvárach bolo vidieť odrazu. 1. miesto všetkým nám srdcia rozohrialo. Krásne ceny všetci si odniesli, i únavu, no najviac radosti.
     Tento vedomostný kvíz bol iný. Bol nielen o vedomostiach, ale i o poznaní, že nie každý musí vedieť všetko. Nie každý musí vedieť rýchlo behať. Treba dať hlavy do kopy, vedieť sa počkať, keď už niekto nevládze a vždy prísť spolu do cieľa. Vzájomným povzbudzovaním a spoločným úsilím zvládnuť úlohu - to sa naším dievčatám a chlapcom spolu podarilo.

Kvetka Kúdelková, vychovávateľka ŠKD