Už to vieme....
Znelo chodbami našej základnej školy. Pýtate sa. Že čo vedia naši žiaci? Je to jednoduché. Rozhodli sa, že zvládnu ďalšie dva tento raz zimné športy. Zaujíma Vás, čo sú to za športy? Čítajte ďalej, prezradíme. Na oba športy potrebujete prilbu, dobré rukavice, pančušky, alebo termoprádlo, šál, mikinu, oteplovačky, zimnú vetrovku, alebo overal...a čiapku...ak máte čiapku s rohami, nevadí čerti si zimné športy užívajú radi ...no a k tomu, čo sme napísali potrebujeme ešte korčule a lyže. Ak by boli nabrúsené, tak je to úplná pohoda, čo pohoda, je to priam skvelé. A ak by ste sa vedeli do nich obuť, pozapínať a poriadne uviazať, chýba Vám len krok ku genialite... lebo to, často nedokážu, ani veľkáči na druhom stupni...ale naši drobci to už vedia...paráda. Už viete, čo sú to za zimné športy? Jasné, korčuľovanie a lyžovanie. Máte pochybnosti, že to vedia? Zbytočne... vedia a ide im to priam skvelo. K tomu korčuľovaniu len kratučko, ľad v Avione bol náš. Nepustili sme tam nikoho a korčuľovali sme ako draci, skoro by sa dalo povedať, že sa nám ľad topil pod nohami. Vážne nám to išlo skvelo, skoro od samého začiatku. Máme talent, len tie korčule by sa nemuseli tak strašne zle viazať, lebo poriadne si ich na nohách dotiahnuť je naozaj drina. Nasadiť prilbu, natiahnuť rukavice, to zvládneme...Pýtate sa, čo prvé kroky na ľade? Fajn...krok..pád ..krok.., až tu sme ocenili dobré otepľovačky. Tieto prvé zoznamovacie pokusy s ľadom trvali len malilinkú chvíľočku a potom to už bolo fajn. Žiadne trasúce sa kolená, korčule, ktoré chceli ísť vždy inam, ako my...Korčuliam sme začali vládnuť, lebo sme počúvali dobré rady trénerov a tréneriek...A zvládli sme to všetci. Každý z nás má diplom a sladkú odmenu za snahu. A snažili sme sa celý čas, nielen v posledný deň súťaží, ale tie súťaže, to Vám bola iná zábava...Zistili sme, že ak by sme trošku potrénovali v kľude by z nás mohli byť hokejisti, či krasokorčuliarky. Nejde nám to síce tak dobre, ako hokejistom, čo trénujú na olympiádu, ani dievčatá by za technickú stránku predvedenej jazdy nedostali v súťaži 10 bodov, ale v umeleckom dojme by padali samé desiatky...Že, ako to vieme? Presvedčil nás o tom potlesk rodičov, ktorí stáli okolo ľadovej plochy, mrzli a vytrvalo nám tlieskali...A o to, predsa nám športovcom ide... Lyžovanie je ďalší šport do našej zbierky. Človek len potrebuje aby Perinbaba snežila a deduško Mrázik mrazil. Tento rok sa dohodli a na Zochovej chate nás privítal sneh. Teda nie na chate, ale na kopcoch. Pred tým, ako sme na tie kopce vôbec prišli, sme sa museli najskôr naložiť a nalodiť do parádneho autobusu. Množstvo vecí, ako prilba, palice, lyže, lyžiarky, na sebe vetrovky, ruksaky s jedlom, čajíkom a nejakou tou čokoládou od maminky, to bol pre športovcov, ako sme my ten správny povolený doping. A aby sme nezabudli, mali sme aj matné predstavy o lyžovaní...Prvé pokusy na lyžiach boli smiešne, lebo nás zničilo už len samotné obúvanie do tých strašne ťažkých lyžiarok. Normálne sme začali uvažovať nad tým, kde je mama a tato, lebo veď nám nemal kto nosiť lyže. Ale keď nám tréner povedal, že nosenie lyží zvládli aj škôlkari, nenechali sme sa zahanbiť ani my, veď už chodíme do školy. Tak sme postupne zvládli nosenie lyží, vieme sa do tých lyží aj obuť, zvládneme jazdu v pluhu, aj bez palíc, dokážeme perfektne vykrajovať oblúky na kopci a nebrzdíme pádom na zadok, ale tak, ako sa má. Jazdili sme na pome a to bola iná zábava. Pôvodne sme očakávili pumu, ale nakoniec sme zistili, že nepríde žiadne veľké a nebezpečné zviera, ale len vlek s ktorého padali aj veľkáči...Týždeň na zasnežených kopcoch bol krátky, ale určite skvelý. Všetci sme sa naučili lyžovať, možno niektoré dievčatá budú jazdiť ako Veronika Zuzulová a pár chlapcov ako Bode Miller. Odvahu máme, chýba nám len poriadny tréning. A tak napriek protestom rodičov chceme, aby stále dedko Mrázik mrazil a Jakubko od Perinbaby skákal na snehovú perinu, nech sa máme na čom lyžovať čo najdlhšie....