Priebežná pedagogická prax

 

Ako každý študent pedagogickej fakulty v odbore učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov, aj my sme museli absolvovať určitý počet náčuvových hodín na základnej škole. V súčasnosti si priebežnú prax musí vybaviť študent sám. Fakulta ju nezabezpečuje a neurčuje na špeciálne vybranej škole. Často sa študenti stretávajú s odmietnutím priamo na riaditeľstve ZŠ a musia takto prosiť o prijatie viacero cvičných škôl.

My sme sa rozhodli osloviť základnú školu, ktorú vo svojich žiackych  rokoch navštevovala jedna z nás. Základnú školu na Rajčianskej ulici.  Zároveň je táto škola  zmluvným cvičným zariadením s našou fakultou. Stretli sme sa s ústretovým a milým prístupom nielen na vedení ZŠ, ale aj priamo v kontakte s vyučujúcimi. Prax nám bola umožnená v rozsahu, ktorý sme potrebovali – 20 hodín. Vzhľadom na našu študijnú kombináciu sme navštevovali najmä hodiny slovenského jazyka a literatúry, ale pani zástupnkyňa pre druhý stupeň, Mgr. Zlatica Drobenová, nám zabezpečila aj náčuvy na iných predmetoch (matematike, zemepise, prírodopise, anglickom jazyku, fyzike). Nahliadli sme na rôzne hodiny v rozdielnych triedach s rozdielnymi vyučujúcimi a získali sme tak pohľad na širokú paletu didaktických metód, postupov, dodržaných zásad, problémov a situácií na bežnej ZŠ. Niektoré triedy sme sledovali v priebehu celej praxe ucelenejšie a videli sme, že niekedy dobrá a aktívna trieda sa môže rôznymi rušivými vplyvmi zmeniť na nepoznanie. Presvedčilo nás to o tom, že práca učiteľa skutočne nie je ľahká, lebo žiaci sú často nevyspytateľní a dobre pripravená hodina sa narušením môže rýchlo pokaziť. Taktiež bolo zaujímavé sledovať rozdiely medzi prácou s piatakmi a s ôsmakmi. Piataci boli pre nás povzbudením, že žiaci dokážu krásne spolupracovať s vyučujúcim a  prejavovať sa veľmi aktívne. Na druhej strane niektoré hodiny s ôsmakmi nám naháňali strach a pýtali sme sa sami seba, ako to my v budúcnosti zvládneme. Ako si však i my spomíname na naše školské roky, neboli sme iní. Taktiež sme sa chceli čím menej učiť a viac vystrájať. Jedinou zmenou, ktorú u žiakov badať vo väčšej miere, sú rôzne diagnostikované poruchy ADHD (poruchy pozornosti, hyperaktivita spojená s dysgrafiou, dyslexiou a dyskalkúliou). V navštívených triedach sa vyskytlo niekoľko integrovaných žiakov, ktorým sa pani učiteľky zvlášť venovali alebo im pomáhali napr. pri čítaní. Ďalším problémom je nízka motivácia žiakov vo vyšších ročníkoch. Akokoľvek sa vyučujúce snažili urobiť hodinu zábavnou a niečím ozvláštnenou, nepomohlo to. Smutné  je, že mnoho z takýchto vnútorne nemotivovaných žiakov by väčšou snahou dosiahlo výborné výsledky. Táto motivácia však musí vychádzať najmä z rodinného zázemia a zo žiaka samotného.  

Pani učiteľky k nám pristupovali ako k budúcim kolegom a rozoberali s nami videné vyučovacie hodiny, dávali nám rady, vysvetľovali niektoré nejasnosti vzniknuté v priebehu vyučovacieho procesu. Rozhodne si odnášame veľa pozitívnych návodov ako učiť, ako a kedy správne reagovať. Prax nám dala veľa poučenie, zážitkov, ale i motivácie. V niektorých prípadoch nám bola zdvihnutým výstražným prstom, aby sme ešte lepšie a viac študovali a mohli tak využiť poznatky v praxi. Vyučujúcim pani učiteľkám za ich ochotu, ústretovosť a priateľský prístup veľmi pekne ďakujeme. Taktiež sa touto cestou chceme poďakovať aj   vedeniu školy – pani riaditeľke Mgr. Krajčíkovej a pani zástupkyni Mgr Drobenovej za umožnenie pedagogickej praxe na tejto škole.

Študenti 3. ročníka Pedagogickej fakulty UK v Bratislave