Uskutočnilo sa 28.septembra 2008. Slávnostne ho otvorila RŠ Mgr. Miriana Krajčíková. Privítala zástupcov Združenia Orava, lektorky a všetkých prítomných pedagogických zamestnancov našej školy.
p.Pavol Pánik oboznámil prítomných s programom stretnutia a predstavil p.Horníkovú a Nagyovú, ktoré nás týmto stretnutím viedli.
Počas stretnutia sme si viac priblížili cieľ projektu „Škola, ktorej to myslí“. Oboznámili sme sa s krokmi stratégie učenia a myslenia EUR, metódami rozvíjajúcimi písanie, hodnotením pomocou portfólia.
Stretnutie prebiehalo v príjemnej pracovnej atmosfére, pegagógovia si navzájom vymenili názory a myšlienky na využívanie nových metód a postupov v praxi.

Voľné písanie
Pomerne často používame na vyučovacích hodinách tzv. voľné písanie a cielené voľné písanie - je to „technika, cieľom ktorej je dostať myšlienky na papier.“
Ak žiaci píšu o tom, čo chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, o ktorej chceme, aby žiaci písali, hovoríme o cielenom voľnom písaní.
Cieľom voľného písania je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania. To vplýva na lepšie zapamätávanie si. Myslenie nie je lineárne, tok myšlienok prichádza z viacerých strán. Keď pracujeme so žiakmi touto metódou, musíme ich presvedčiť, že to nie je test, len voľné písanie myšlienok na papier.
Túto techniku môžeme použiť pri vyučovaní novej témy, ak chceme zistiť, čo o danej téme žiaci vedia. Môžeme ju použiť po skončení tematického celku, aby sme sa presvedčili, do akého rozsahu si žiaci učivo osvojili (je to spätná väzba pre učiteľa) a zároveň zistíme, čo všetko si o danej téme žiaci zapamätali. Voľné písanie je vhodné na zistenie názorov, myšlienok a uvažovania žiakov.

Postup pri voľnom písaní:

• Dohodneme sa so žiakmi na určitom čase ( 7 minút ).
• Zadanú tému si žiaci napíšu na papier. Myslia na ňu celý vymedzený čas a píšu voľne všetko, čo ich k danej téme napadne. Vo vymedzenom čase musí byť ruka stále v pohybe, nesmie sa prestať písať. Ak žiakov nenapadá nová myšlienka, na okraj papiera si môžu „ čmárať “ - tým si udržiavajú myslenie a napadne ich niečo nové.
• Počas písania žiaci nemusia myslieť na to, či je to pravopisne správne, ani na to, či je správna gramatická stavba vety. Účelom je dať myšlienky, ktoré sú v hlave, na papier.
• Keď píšu žiaci, zároveň s nimi píše aj učiteľ. Ak žiaci vidia písať aj učiteľa, považujú písanie za dôležité a nekladú mu otázky. Predchádzame tým vyrušovaniu ostatných a žiaci sa neodpútavajú od témy.
• Po uplynutí dohodnutého času prekonzultujú žiaci v dvojiciach alebo v skupinách napísané myšlienky.
• Najlepšie myšlienky dvojice alebo skupiny zapíšeme na tabuľu (príp. na fóliu) a takto vznikne celý súbor nápadov ( návrhov, poznatkov ), ktoré patria k danej téme. Párová konverzácia alebo konverzácia v skupinách nemusí byť, môžu žiaci individuálne vyberať svoje najlepšie myšlienky.
• Voľné písanie vyhodnocujeme aj čítaním napísaného a doplňujeme to, na čo si nikto nespomenul.
• Je dôležité nerobiť žiadne posudky a žiaci musia mať istotu, že ich myšlienky nebudú zneužité.

Výhodou voľného písania pri opakovaní je to, že každý žiak je nútený sedem minút rozmýšľať nad danou témou. Ak by sme skúšali frontálne, niektorí žiaci by boli úplne pasívni. Častejším využívaním voľného písania sa učia žiaci systematickejšie pracovať a ich príprava na vyučovanie je dôslednejšia. Zaujímavé je pozorovať niektorých žiakov, ako rýchlo a oduševnene píšu, aby toho napísali čo najviac.

Po prečítaní voľného písania vidíme, ako žiaci rozmýšľajú. U mnohých sú myšlienky nesústredené. To znamená, že danú tému dostatočne neovládajú, alebo ich všetko okolo rozptyľuje. Zaraďovaním voľného písania do vyučovania dosahujeme aj očividné výsledky - žiaci sú sústredenejší, pohotovejší, dokážu si rýchlejšie vybaviť potrebné vedomosti, ktoré majú použiť pri riešení rôznych úloh.

Skúsenosť s kooperatívnym učení

Cieľom kooperatívnych aktivít v škole je pomôcť žiakom rozvíjať schopnosť pozerať sa na problém očami druhých, brať do úvahy iné názory, rozlišovať problémy, ktoré môžeme vyriešiť samostatne a ktoré vyžadujú spoluprácu, schopnosť modifikovať stanovené pravidlá formou diskusie a dosiahnutím konsenzu a konať tak, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ.
Prostredníctvom kooperatívneho vyučovania sa učia žiaci spolupracovať, komunikovať a vzájomne sa hodnotiť. Efekt kooperatívneho vyučovania skúmal napr. R.E. Slavin, ktorý zistil, že kooperatívne vyučovanie má oproti súťaživému a individualizovanému vyučovaniu pozitívny efekt vo vyššej motivácii dosiahnuť vysoký učebný výkon. Aj v našich podmienkach je možné veľmi úspešne zaraďovať kooperatívne učenie na vyučovacích hodinách. Niektoré aktivity využívam aj ja, chcela by som sa podeliť so skúsenosťami pri kooperatívnom učení so žiakmi 4.ročníka na hodine prírodovedy – Základné životné podmienky.
Cieľom tejto metódy je, aby žiaci aktivovali svoje pôvodné vedomosti, prepájali informácie z iných zdrojov a analyzovali informácie predstavené inými žiakmi.

   Postup:

• Na veľké papiere napíšeme otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo miestnosti (na jednom papieri je jedna otázka).
• Žiakov rozdelíme do skupín (toľko skupín, koľko máme pripravených otázok na veľkých papieroch).
• Každá skupina má pridelenú otázku alebo úlohu a premiestni sa k papieru s ich otázkou. Počas niekoľkých minút spoločne diskutujú o otázke a napíšu výsledky diskusie na veľký papier.
• Na znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia k ďalšiemu najbližšiemu papieru, prečítajú si nielen otázku, ale aj informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca skupina. Opäť diskutujú už nielen o otázke, ale aj o informáciách napísaných inou skupinou žiakov a nakoniec pridajú svoje vlastné informácie alebo poznámky.
• Žiaci na znamenie učiteľa menia pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny nevrátia k svojim pôvodným papierom.

Túto metódu som využila pred preberaním tematického celku základné životné podmienky. Vyhradila som si na ňu dve vyučovacie hodiny. Postupovala som takto:

• Žiakov som pomocou farebných lentiliek rozdelila do skupín.
• Na veľkých papieroch, ktoré som rozmiestnila po miestnosti, boli tieto otázky (úlohy):
  1. Slnečné žiarenie
  2. Voda
  3. Vzduch
  4. Uvažujte nad tým, kedy život okolo nás pomáha a je pre ľudstvo prínosom a kedy ohrozením – svoje názory zdôvodnite.
  5. Kolobeh vody v prírode
  6. Pôda
• Žiakom som dala pokyny, ako majú postupovať. Vyzvala som ich, aby medzi sebou diskutovali a aby k úlohám pristupovali zodpovedne. Upozornila som ich, že na stanovištiach majú možnosť získať informácie aj z kníh a iného pripraveného materiálu. Podobne aj pri štvrtom stanovišti mali žiaci niekoľko kníh a materiál týkajúci sa vynálezov a objavov v minulosti. Takže mohli informácie čerpať z viacerých zdrojov. Pri piatej úlohe mali žiaci nakresliť a popísať svoj názor,.
• Postupne sa všetci žiaci vystriedali pri všetkých úlohách.

Čo sa dialo počas aktivity?

• Žiaci aktivovali svoje doterajšie vedomosti, ktoré o téme mali.
• Tým, že diskutovali o téme s ostatnými v skupine, museli počúvať názory druhých a kriticky premýšľať nad tým, čo povedeli.
• Pri rozhodovaní, čo napíšu na papier, museli syntetizovať informácie z rôznych zdrojov (nielen informácie z kníh, ale aj z diskusie v skupine).
• Pri premiestňovaní sa na iné stanovište museli analyzovať to, čo napísali žiaci pred nimi, zhodnotiť ich myšlienky a pripojiť k nim svoje vlastné.

Žiaci v jednotlivých skupinách pracovali s veľkým záujmom. Počas druhej vyučovacej hodiny sme sa spoločne vrátili k jednotlivým papierom a prezreli sme si všetko, čo na danú tému žiaci popísali. Takto sme opäť mohli rozvíjať diskusiu a zhodnotili sme prácu v jednotlivých skupinách.

Projekt podporila STREDOEURÓPSKA NADÁCIA v spolupráci so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s

Stretnutie I.