Územie dnešného Slovenska bolo osídlené už v praveku, o čom svedčia nálezy z obdobia rôznych kultúr. Významný archeologický nález je odliatok lebky neandertálca z Gánoviec pri Poprade. Z najstarších dôb sa zachovalo veľa hmotných prameňov : nádoby, nástroje, zbrane, ale aj soška ženy - Venuša z Nitrianskeho Hrádku. Je veľmi známa azda aj preto, že sa dostala na
2-korunáčku.
Na našom území, ako na území medzi Tatrami a Dunajom, sa spomína v najstarších listoch z 3. stor. pred Kristom život prvých ľudí -Keltov. Po nich nám ostali mince Biateky, nájdeme ich na 5-korunáčke.
Ako prvý územný celok sa spomína veľká Samova ríša, ktorá vznikla v 7. stor. po Kristovi. Panovník Samo bol kupec a mal veľa žien.
Ďalej sa spomína rozdelenie ríše na kniežactvá - Nitrianske bolo Pribinovo, Pribina sa nachádza na 20-korunáčke. Moravské Mojmírovo. Mojmír vyhnal Pribinu a získal jeho kniežactvo . V roku 833 vytvoril Veľkú Moravu . Za vlády kniežaťa Rastislava prišli v roku 863 na územie Veľkej Moravy bratia Konštantín
(Cyril) a Metod. Šírili kresťanstvo a vytvorili prvé písmo. Panovník Svätopluk Veľkú Moravu premenil na veľkú a silnú ríšu. Veľká Morava zanikla v roku 906.

Po jej zániku bolo postupne celé územie Slovenska začlenené do Uhorska s hlavným
mestom Budín.
Počas tureckých nájazdov sa hlavným mestom stala na istý čas aj
Bratislava.

Z najvýznamnejších osobností Uhorska spomeniem: Mateja Korvína, Mateja Bela,
Jura Jánošíka, Máriu Teréziu a Jozefa II. z rodu Habsburgovcov, Františka Rákociho. Všetci
títo sa nejako vyznamenali - reformami, múdrosťou, povstaniami. Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža uzákonili roku 1843
spisovnú slovenčinu.
