Veľká noc – sviatky jari

  Tento významný kresťanský sviatok, ktorý sa spája s príchodom jari, sa odrážal aj v ľudových zvykoch a tradíciách. Cirkev zaviedla svätenie Kvetnej nedele ( posledná nedeľa pred Veľkou nocou) už v 7. storočí.
   Príchod jari vítali naši predkovia aj topením Moreny. Slamenú figurínu Moreny vynášali dievčatá za dedinu do potoka.
  Na Slovensku v deň Kvetnej nedele nosili po dedinách malý stromček ovešaný stužkami a vyfúkanými vajíčkami.

Posledné dni pred Veľkou nocou
• Zelený štvrtok varila sa a jedla mladá žihľava i púpavy. Zlých duchov vyháňali pastieri trúbením.
• Veľký piatok bol najväčší pôstny deň v roku. V ten deň sa nesmela „ hýbať zem“, ľudia nepracovali na poli, v záhradách.
• Biela sobota po dlhom 40-dňovom pôste prišlo vzkriesenie a slávnostná večera.
• Veľkonočná nedeľa jeden z najväčších kresťanských sviatkov.
• Veľkonočný pondelok vypuklo všeobecné veselie.
  V tento deň chlapci šibali a polievali dievčatá. Pred týmto dňom chlapci uplietli korbáče, šibáky z vŕbového prútia. Dievčatá na ne uväzovali farebné stužky. Napriek jarnému chladu chlapci nešetrili vodou a všetky dievčatá riadne popolievali.
  Dodnes sa zachoval zvyk zdobiť príbytky na Veľkú noc halúzkami rozkvitnutej vŕby. Bahniatka symbolizujú nový život. Symbolom Veľkej noci je aj zajačik.

   Kraslice sú maľované vajíčka, dievčatá nimi obdarovali šibačov. Vajíčka máčali alebo varili vo vode z kôry stromov, cibuľových šupiek. Často ich zdobili nanášaním včelieho vosku, ornamenty vyškrabovali nožom, na vajíčko nalepovali jačmennú slamu. Inde zdobili vajíčka drôtom.