VIANOCE – najkrajšie sviatky roka

Sviatky pokoja, láska, hojnosti, bohaté na tradície a opradené tajuplnosťou. Naši slovanskí predkovia oslavovali zimný slnovrat. Kresťanstvo naplnilo tento sviatok hlbším zmyslom vyjadrenom v biblickom posolstve.
  Vianoce kresťania už od 13. storočia slávia ako deň narodenia Ježiša v Betleheme. Rodina sa na ne pripravuje už niekoľko týždňov dopredu. Upratovali príbytky, piekli koláče, chystali ozdoby na stromček. Obdobie príprav na Vianoce sa volá advent.
  Krásne starodávne zvyky sa uchovali najmä na Mikuláša a Luciu.
Dávno, ak v chalupách bolo málo miesta, vianočný stromček zavesili na drevenú hradu, ozdobili ho jabĺčkami, orieškami a slamenými ozdobami. Pod stromčekom našiel miesto betlehem vyrobený zo slamy alebo vyrezaný z dreva.
Na Štedrý deň po celodennom pôste zasadla celá rodina k stolu. Na väčšine stolov nechýbala:

• zapálená sviečka - jej svetlo pomáha nájsť cestu,
• oblátky – spoločný pokrm všetkých kresťanov,
• med, orechy, jabĺčka – dary prírody, zabezpečujúce zdravie,
• cesnak, cibuľa – chráni pred každým zlom,
• šupiny z ryby – mali priniesť do rodiny peniaze a šťastie,
• kúsok chleba a pohár vody – každodenné dary potrebné k životu.

Po večeri otec rodiny rozkrojil jabĺčko. Ak bolo zdravé, rodinu čakal pokojný rok. Každý dostal kúsok jablka, aby počas roka našiel cestu domov. Vianočná večera bola bohatá. Na stôl sa dostali všetky plody, ktoré počas roka vypestovali. Podávala sa šošovicová alebo kapustová polievka, opekance s makom, koláče a ďalšie krajové jedlá. Neskôr sa dostali do štedrovečernej večere ryby, ktoré sa stali najbežnejším pokrmom.
Z jedla muselo zostať i pre koledníkov a vinšovníkov. Gazdovia zobrali po smidke z každého jedla a dali ho domácim zvieratám.
Štedrovečernú noc oživovali koledníci, ktorí spievali koledy, vinšovali zdravie a šťastie.
Vo vianočnej pohode sa rozžiarili očká detí čakajúcich na darčeky a vyzdobený stromček.