Slovensko

Základné údaje

Oficiálny názov: Slovenská republika
Dátum vzniku republiky: 1.1.1993
Štátne symboly:

Štátny znak

Symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolučných rokoch 1848 - 1849.
Trojvŕšie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súčastnosti leží v Maďarsku).
Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo.

Vlajka Slovenskej republiky

Štátna vlajka

Oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848.
Biely, modrý a červený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej zástave. Sú známe ako panslovanské farby.
Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari.
Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom.

Pečať Slovenskej republiky

Štátna pečať

Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch, v ktorých je jej použitie obvyklé.
Priemer pečate je 45 mm.
Pečatidlo uschováva prezident SR.

Slovenská hymna

Štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844.
Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy.

Slovenská hymna

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
Zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

Hymnické piesne

Slovenskí skladatelia popri zbieraní a upravovaní ľudových piesní komponovali aj vlastenecké piesne. Tieto piesne viedli nás, Slovákov na ceste k samostatnosti.

Hej, Slováci

Je to "slovenská a všeslavianská hymna". Jej text zložil v roku 1834 Samo Tomášik na nápev známej piesne poľských legionárov.





	So zápalom	Samo Tomášik


	1. Hej, Slo-vá - ci, eš - te na - ša slo-ven-ská reč ži - je, do - kiaľ na - še ver-né srd - ce za náš ná - rod bi -je.


	ži-je, ži - je, duch slo-ven - ský, bu-de žiť na - ve - ky;



	hrom a pe - klo már-ne va - še pro-ti nám sú vzte-ky. 2. Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny, nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny: I nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete. Boh je s nami, kto proti nám, toho parom zmetie. 3. I nechže sa aj nad nami hrozná búra vznesie, skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie: My stojíme stále pevne, ako múry hradné - Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!

Kto za pravdu horí

V revolučných rokoch 1848 - 1849 vznikali na Slovensku vlastenecké piesne, jednou z nich je aj pieseň Kto za pravdu horí.

Kto za pravdu horí